Kríž a ukrižovaný Kristus v hlásaní apoštola Pavla

Autor: Miroslav Lettrich | 6.4.2007 o 9:55 | Karma článku: 9,20 | Prečítané:  3065x

Tému kríža pokladajú mnohí autori za centrum Pavlovej teológie. Veľmi úzko súvisí so slobodou, pretože sloboda je podľa Pavla ovocím kríža. Prajem požehnané sviatky našej spásy!

Najvýraznejšie Pavol hovorí o kríži v Prvom liste Korinťanom, ale tému nájdeme aj v liste Galaťanom, či Filipanom. V Prvom liste Korinťanom je téma kríža vlastne odpoveďou na rozkol, ktorý hrozí Korintskému spoločenstvu. Medzi tamojšími kresťanmi nastalo delenie na skupinky a každá skupinka o sebe vyhlasuje, že práve ona žije podľa evanjelia najautentickejšie. Každá skupinka si vyhradzuje Krista výlučne pre seba, a tým vlastne delia samotného Krista. Pavol sa ich pýta: Je vari Kristus rozdelený? Pavol ich správne upozorňuje, že nie Kristus patrí jedným alebo druhým, ale oni všetci patria Kristovi.

Z Pavlových slov vidieť ešte jednu dôležitú skutočnosť: niektorí kresťania v Korinte svoje konanie smerujúce k rozdeleniu nazývajú múdrosťou. Práve voči takto chápanej múdrosti Pavol začne hovoriť o kríži. Pavol Korinťanom píše: „nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného (1Kor 2,2). Zvesť o ukrižovanom Kristovi sa v antickom svete neprijímala ľahko. Ukrižovanie bolo potupnou smrťou zločincov. Dokonca v Knihe Deuteronomium čítame: lebo je prekliaty od Boha ten, čo visí na dreve (Dt 21,23). Nábožensky uctievať niekoho, kto zomrel na kríži smrťou zločincov, to musela byť pre všetkých normálnych súčasníkov odchovaných antickou tradíciou “silná káva“. Cicero v jednom zo svojich diel píše: Už samotné slovo kríž, nech je vzdialené nielen telu rímskych občanov, ale aj ich mysleniu, ich očiam i ušiam. Hovoriť o kríži, to sa jednoducho v lepšej spoločnosti nepatrí, taký bol postoj vtedajšieho sveta. A čoraz viac aj toho nášho...

A Pavol práve do tejto situácie, vedomý si toho všetkého, Korinťanom píše: „Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť.(1Kor 1,22-24). Rozvadeným Korinťanom Pavol predostiera pohľad na ukrižovaného Krista, hoci vie, že tento pohľad je pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom. Pavol chce Korinťanom povedať, že Boh je úplne iný, než by sme čakali. Je všemohúci, ale aj tak Kristus končí na kríži, on je pravou múdrosťou, ale aj tak zvesť o ňom mnohí považujú za bláznovstvo a upierajú sa na svoju múdrosť. A presne to robia aj Korinťania. Pavol Korinťanom pripomína, že „čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh (1Kor 1,27-28). V ukrižovanom Kristovi sa ukazuje, že Boh je na strane slabých a biednych.

Pavol vie, že kríž a vzkriesenie patria k sebe. Bez vzkriesenia by kríž zostal nezmyselným koncom Ježiša z Nazareta, ale bez kríža by bolo vzkriesenie len lacným happyendom, ktorý by sa príliš jednoducho preniesol cez nevyhnutnú pravdu o našom svete: že je totiž plný bolesti a utrpenia. Naša sloboda a vykúpenie sú ovocím Kristovej obety na kríži. Preto je zvesť o kríži takou dôležitou zvesťou v Pavlovom ohlasovaní.

Prežívame pôstne obdobie. Keď najbližšiu nedeľu vojdeme do chrámu, uvidíme, že postava Krista na kríži je zahalená fialovou plachtou – a bude ukrytá pred naším zrakom až do obradov Veľkého piatku. Ale nikdy by postava Ukrižovaného nemala zmiznúť v nášho srdca. Nikdy by sme nemali zabudnúť na cenu nášho vykúpenia, aj Zmŕtvychvstalý Kristus nesie na svojom tele znaky ukrižovania.

Z tohto pohľadu by mal plynúť aj náš osobný postoj k bolesti a utrpeniu. Pavol v Gal píše: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2,19-20). Pre skutočného nasledovateľa Ježiša Krista je každá bolesť a utrpenie príležitosťou stať sa mu podobný. Len ak mu budem podobný v bolesti, získam podiel na jeho sláve. Pavol na inom mieste píše o sebe: „všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista“ (Flp 3,8). (slovo odpadky možno preložiť slovom žumpa)

V Liste Filipanom nachádzame ešte jeden silný citát: „Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. (Flp 3,18). To je jasná výzva aj pre nás: nespôsobuje môj postoj k bolesti to, že tieto slová platia aj o mne?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?