O blahobyte, morálnej autorite a pravde

Nie tomu tak dávno od priznania, že nemecký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny G. Grass, bol členom SS. Bol to šok. Autor považovaný za morálnu autoritu sa v rozhovore pred vydaním svojich pamätí k členstvu sám priznal. Razom bola jeho pozícia morálnej autority vážne spochybnená.
Priznám sa, že už dlhšiu dobu premýšľam nad pozíciou katolíckej cirkvi na Slovensku. Zdá sa mi, že postavenie morálnej autority pomaly stráca, a mrzí ma to. Prečo je tomu tak?

Myslím, že by bolo priveľmi povrchné povedať, že ide o dôsledok cielenej diskreditácie „nepriateľov cirkvi, liberálov“ a podobne. Netvrdím, že spomínaný boj sa neodohráva, ale...
Občas akoby sme my kňazi boli viac „dôstojnými pánmi a cirkevnými hodnostármi“ než bratmi vo viere, ktorí svojím životom predovšetkým vydávajú živé svedectvo o Pravde a Láske. Akoby sme čoraz viac žili nie s ľuďmi v ich každodenných starostiach, ale kdesi nad nimi...

Práve v také postavenie cirkvi dúfam: že práve silou svojho svedectva získa úctu a rešpekt, lebo z neho budú prenikať skutočné hodnoty. A keďže ju tvoríme my, slabí a nedokonalí ľudia, jednou z týchto hodnôt nevyhnutne musí byť aj odvaha priznať si nepríjemnú pravdu, odvaha pokorne priznať omyly a poprosiť o odpustenie. A to nám chýba. Ale pokánie bolo to prvé, čo Ježiš ohlasoval, hneď na začiatku svojho verejného účinkovania. Priznať si chybu a poprosiť o odpustenie, je znakom veľkosti človeka.

Slová o blahobyte za Slovenského štátu a následné reakcie ma zastihli na detskom tábore. Ale mal som ich dlho pred očami. Akoby bolo úplne jedno, akým spôsobom a za akú cenu Slovenský štát spomínaný blahobyt dosiahol... A to hovoríme o dobe, v ktorej sa ublížilo mnohým nevinným ľuďom. Pričom slovo ublížilo, je veľkým eufemizmom. Žiaľ, na čele toho štátu stál kňaz... Kňaz, ktorý zrejme povýšil “národný záujem“ nad Kristovo evanjelium.

Veľmi by som chcel, aby bola katolícka cirkev na Slovensku skutočne rešpektovanou morálnou autoritou. Určite však je k tomu potrebné aj pokánie a sebareflexia.