Má mať náboženská výchova miesto v našich školách?

Autor: Miroslav Lettrich | 8.6.2006 o 10:51 | Karma článku: 14,59 | Prečítané:  4842x

Dnes sa pre mňa skončil ďalší školský rok, ostáva mi už len vyčerpať si niekoľko dní zvyšnej dovolenky. Učil som náboženskú výchovu siedmakov, ôsmakov a deviatakov na dvoch základných školách v Liptovskom Mikuláši. Počas jeho priebehu som si častokrát spomenul na prekvapenie, s ktorým som sa stretal kedysi v Británii, keď som prezradil, že som na Slovensku učiteľom náboženstva: "U vás sa vyučuje náboženstvo v školách?". Áno, na Slovensku je náboženská výchova povinno-voliteľným predmetom v alternácii s etickou výchovou. V priebehu školského roka som viackrát riešil vnútornú dilemu, či je to to najsprávnejšie riešenie. Prečo?

Až príliš často som sa stretal so situáciou, keď vôľa rodičov (alebo dokonca starých rodičov) prihlásiť svoje dieťa na náboženstvo bola v príkrom rozpore s vôľou samotného žiaka. Nie je nič prekvapivé, že vôľa rodiča sa stretá s odporom dieťaťa prežívajúceho radosti i strasti dospievania, všakže? No na mieste je otázka: Aký efekt má účasť žiaka na hodine, na ktorej je jeho účasť do slova a do písmena vynútená? A aký dopad má jeho účasť na atmosféru v triede? Zaujímavé je, že takíto žiaci pochádzali takmer výlučne z prostredia, kde sa viera a náboženský život berie ako zvyk, folklór či tradícia. Jednoducho akokoľvek, len nie živo a zodpovedne. Potom to ináč ani vyzerať nemôže. V rodinách nezriedka chýba vzájomný, otvorený dialóg medzi rodičmi a ich dospievajúcimi ratolesťami, čoho dôsledkom je ničomu neprospievajúca častá direktíva zo strany rodičov. A možno ešte viac absentuje úprimnosť a otvorenosť ohľadom vlastného náboženského vyznania, nasledované dôkladným státím si za ním. Inak nastupuje hranie divadla, vôbec nie ojedinelé. Pred niekoľkými rokmi ma zastavila matka jedného môjho žiaka, tretiaka na základnej škole. Oznámila mi, že nie sú veriaci, ale rozhodla sa prihlásiť syna na náboženstvo, pretože si myslí, že sa tam nenaučí nič zlé a chce, aby poznal aspoň základy kresťanskej morálky. Nikdy som s tým žiakom nemal problém, nikdy som ho nenútil k účasti na liturgii či inak. Patrí teda náboženstvo do škôl? Škola pomáha rodičom pri výchove a vzdelávaní detí. Má povinnosť zabezpečiť deťom takú výuku a vzdelávanie, o aké žiadajú ich rodičia. Aj náboženskú, pokiaľ to bude želanie rodičov. Ak v iných krajinách existujú iné modely (napríklad aj v Británii, kde pri farnostiach fungujú takzvané nedeľné školy), majú svoje historické i kultúrne pozadie. Nemyslím si, že by bolo zlé, že náboženská výchova funguje v priestoroch škôl. Otázkou je, či je vhodná alternácia náboženstva a etickej výchovy. A potom označenie tohto predmetu ako povinného... Etická výchova (pokiaľ nie je chápaná ako protináboženská výchova, čo by bolo určite nesprávne) nestojí v protiklade s výchovou náboženskou, ako sa to žiaľ niekedy chápe a prezentuje. Výchova k etike by mala byť prínosom pre všetkých, aj pre neveriacich aj pre veriacich. No za alfu a omegu súčasných napätí pokladám skutočne zodpovedný a úprimný postoj rodičov k životu podľa viery, ku ktorej sa (často formálne) hlásia.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?