Budeme v Európe v mene slobody šliapať po svedomí?

Autor: Miroslav Lettrich | 8.10.2010 o 11:07 | (upravené 8.10.2010 o 18:16) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  1385x

Zrejme takmer každá ústava civilizovanej krajiny obsahuje stať o nedotknuteľnosti svedomia každého človeka. V tej našej článok 24 znie: Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Sloboda svedomia patrí medzi základné ľudské práva a slobody. Tak to vníma napríklad aj Všeobecná deklarácia ľudských práv Organizácie spojených národov, ktorá v článku 18 hovorí: Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Otázky svedomia, predovšetkým výhrady vo svedomí, rezonujú aj v našej spoločnosti a predpokladám, že v budúcnosti budú ešte viac. Včera napríklad o rezolúcii týkajúcej sa uplatnenia si výhrady vo svedomí rokovalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.

Čo vlastne znamená, keď štát zaručuje slobodu svedomia?
Pokiaľ by sme tento výrok vysvetľovali v najužšom možnom význame, znamenal by len konštatovanie faktu, že každý človek má vnútornú slobodu rozhodovať sa podľa svojho presvedčenia (samozrejme aj s rizikom sankcie). V tomto najužšom význame by pre štát nijaký záväzok nevyplýval.
V najširšom význame by však záruka slobody svedomia každého človeka znamenala, že štát musí zabezpečiť, aby žiadny človek nebol nijakým spôsobom nútený konať proti svojmu svedomiu.
Obe krajné interpretácie sú extrémami.

Otázka slobody svedomia je teda hľadaním odpovede na otázku: Ako nájsť také riešenie, pri ktorom bude svedomie človeka v čo najvyššej možnej miere chránené a zároveň to nespôsobí jeho kolaps a rozvrat?
Svedomie a presvedčenie človeka predovšetkým závisí od jeho náboženského presvedčenia. Preto je vhodné, aby štát hľadal túto odpoveď v diskusii najmä s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Je úplne prirodzené, že ak sa v našej spoločnosti vedie diskusia o výhrade vo svedomí, hovorí sa o morálnom učení cirkví, ku ktorým sa hlási väčšina jej obyvateľov. Sloboda svedomia je zabezpečená predovšetkým cez inštitút výhrady vo svedomí. Umožňuje jednotlivcovi odmietnuť vykonať to, čo je vážnym previnením a zlom podľa jeho svedomia a presvedčenia.

Prečo je otázka výhrady vo svedomí aktuálna a dôležitá?
Preto, lebo čoraz viac a čoraz častejšie sú jednotlivci nútení konať v rozpore so svojím svedomím a presvedčením. Sobášny úradník je nútený uzatvárať zväzky homosexuálov, adopčné agentúry sú nútené zverovať deti osobám rovnakého pohlavia, gynekológ je čoraz viac skôr  potratár než pôrodník, rodič má čoraz menšie právo rozhodovať o svetonázorovej výchove svojho dieťaťa v školskom zariadení...
Je paradoxom dnešnej doby, že sa čoraz viac stupňuje snaha základné ľudské práva obmedzovať v mene nových, pokrokových pseudopráv.
Naposledy včera. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy rokovalo o rezolúcii pojednávajúcej o neregulovanom využívaní výhrady vo svedomí, ktoré predložila socialistka Christine McCafferty. Už samotný názov rezolúcie je lžou: výhrada vo svedomí sa nevykonáva neregulovane, práve naopak, len v prísne vymedzených oblastiach. Pani McCafferty napríklad navrhovala, aby gynekológ mal možnosť odmietnuť vykonať potrat iba v neštátnom zariadení. V štátnom by bol prinútený konať v príkrom rozpore so svojím presvedčením vo veľmi vážnej veci (tu treba spomenúť, že európske zdravotníctvo je najmä štátne). A toto všetko by sa malo konať pod krásne znejúcim sloganom prístup žien k zákonnej zdravotnej starostlivosti.
(Aktualizované o 18:15:
Tu sa však skutočne nehovorí, že by mali lekári vo verejných alebo štátnych zariadeniach znemožnené uplatniť si výhradu vo svedomí. Podľa tohto návrhu rezolúcie by si mohli výhradu uplatniť jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti priamo sa podieľajúci na určitom výkone. A nemohli by tak urobiť nemocnice a kliniky ako celky.
Ale návrh stanovuje povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytnúť aj výkon, na ktorý majú výhradu vo svedomí v prípade, keď nie je iný poskytovateľ dostupný v rozumnej vzdialenosti, čo môže byť interpretované veľmi variabilne...)

Včerajšie rokovanie v Rade Európy nakoniec dopadlo inak. Text rezolúcie bol nakoniec úplne prekopaný a hovorí o potrebe potvrdenia práva na výhradu vo svedomí v zákonnej zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti ide o ojedinelú výnimku.
Za konečný text rezolúcie, ktorý hovorí o potrebe potvrdenia práva na výhradu vo svedomí hlasovali Pavol Kubovič (SDKÚ) a Martin Fronc (KDH). Proti bol Stanislav Fořt (SaS).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala. Mandát premiéra do Salzburgu ministri nakoniec odsúhlasili na diaľku, Fico neprišiel na ohlásenú tlačovú besedu.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.


Už ste čítali?