Aby bolo hneď na začiatku jasné: nie somzástancom prijímania zákonov, ktoré by legislatívne prikazovali úctu a rešpektk nejakej osobe. Buď ju človek má alebo nie. Z tohto hľadiska sastaviam k iniciatíve prijatia Lex Hlinka neutrálne.
Krik “osobností“ mi však pripadá falošný.
Pred časom nám iniciátor odmietnutia LexHlinka ponúkol rozsiahly článok. Prečítal som si ho a zostal po ňomrozpačitý dojem. Autor sa ani priveľmi nesnažil byť objektívny. Hlinkovezásluhy bagatelizoval a jeho nedostatky zveličoval.
Nie som historik, ale pri diskusii o Hlinkovipovažujem za neodškriepiteľné, že sa skutočne zaslúžil o slovenský národ a patrík najvýznamnejším postavám slovenskej medzivojnovej politickej scény. Bolto Hlinka, kto v roku 1907 zjednotil na jednej kandidátke katolíkov i protestantov.Bol to Hlinka, kto významne podporil vznik československého štátu v roku 1918.Je príliš priehľadné, ak Chmelár chce jednou hlúpou vetou diskreditovať človeka,ktorý sa mnohými praktickými krokmi snažil pozdvihnúť úroveň slovenského národa.Akými krokmi?
zakladal spolky striezlivosti a úverové a potravinovéspolky
ako člen ružomberského zastupiteľstva, poukazovalna korupciu a mrhanie s financiami mesta.
stal sa zakladateľom Ľudovej banky
jeho strana vystúpila s programom všeobecnéhoa rovného volebného práva, zrušením liberálnych cirkevných zákonov (povinnýobčiansky sobáš a štátne matriky), uskutočnenie národnostného zákona, boj protiúžere a vysťahovalectvu
založil tlačiareň Lev, ktorej cieľom bolonábožensky, kultúrne a národne formovať slovenského človeka (zdroj: wiikipedia)
Možno bol naivným a nezorientovaným v zahraničnejpolitike, ale o to viac bol človekom činu, ktorému veľmi záležalo napozdvihnutí národa. Možno bol človekom komplikovanej povahy, ale viditeľne sasnažil spolupracovať aj s protivníkmi a oponentmi. Iniciátor odmietnutiazákona o Hlinkovi nám podsúva jeho fascináciu Hitlerom, ale veľmi ochotneobchádza skutočnosť, že aj oveľa rozhľadenejší a významnejší európskipolitici dvadsiatych a tridsiatych rokov vnímali Hitlera škandalózne. Nečítalvari p. Chmelár napr. Johnsonove Dejiny 20. storočia? Iste čítal, ale jehoideovým zámerom vyhovuje ignorovať vtedajšie súvislosti.
Výzvu “osobností“ pokladám za falošný krik. Naozajsú ľavicoví aktivisti, predstavitelia židovskej náboženskej obce, bývalí členoviaKSČ a stále presvedčení socialisti hnaní „úctou k našim demokratickýmtradíciám a k obetiam všetkých totalitárnych režimov“?
A prečo som od nich nečítal protest protipamätným tabuliam Clementisa a Mináča? Nuž asi preto, že pre nichextrémizmus existuje len na jednej strane politického spektra. Na tej druhej honevidia.
P.S. Osobnostiam venujem známy song Kľud osobnosti:)