Miroslav Lettrich
Poznámka k téme finančnej odluky cirkví
Niekoľko poznámok k téme finančnej odluky cirkví.
V súčasnosti na tomto mieste nepublikujem. Zoznam autorových rubrík: Viera a náboženstvo, Politika, Nezaradené
Niekoľko poznámok k téme finančnej odluky cirkví.
O kauze troch exkomunikovaných kňazoch sa už popísalo dosť. Chcel by som pripojiť niekoľko poznámok a otázok. Budem rád, ak mi odpovedia.
Nepoznám Vás a predpokladám, že ani Vy mňa. Nikdy som Vás nevidel. Až dnes, keď som videl fotografiu agentúry SITA a prečítal som si transparent, ktorý ste tak odhodlane držali. Ten text ma šokoval. Premýšľal som, že možno ste veriaca katolíčka, možno pravidelne chodíte do kostola. Možno pravidelne pristupujete k sviatostiam. Možno. A možno aj nie, neviem.
Uplynulý týždeň organizácie združené vo Fóre života usporiadali akciu Deň počatého dieťaťa. Biele stužky na oblečení, zopár článkov na blogoch, konferencia v Rajeckých Tepliciach... Chcel by som pripojiť dva postrehy až teraz, keď sa akcia skočila. Preto, lebo táto otázka nie je otázkou dňa len počas jedného týždňa na konci marca.
Včera sme na blogu sme mali možnosť prečítať si hrdé vyznanie p. Pietruchovej z ateizmu. Chcel by som v tomto článku načrtnúť niekoľko otázok, ktoré mi nie sú celkom jasné alebo na ktoré mám iný názor.
Milá pani Petra! Chcel by som sa Vám pokúsiť objasniť niekoľko skutočností, ktoré Vás pri osobných skúsenostiach ohľadom Vášho sobáša a krstu Vašich detí tak veľmi vytočili. Som katolíckym kňazom a uplynulé tri roky som pôsobil ako kaplán v jednej farnosti v Liptovskom Mikuláši, kde ako možno viete, je veľký počet katolícko - evanjelických manželstiev.
Vo svete i na Slovensku už pred časom vyvolalo búrku nevôle vyhlásenie, ku ktorému sa s celou svojou autoritou prihlásil pápež Benedikt XVI. Išlo o vyhlásenie, v ktorom katolícka cirkev vyjadruje, že sa považuje za najplnšie vyjadrenie cirkvi založenej Ježišom Kristom. Na Slovensku som na spomenuté vyhlásenie zaregistroval dve povšimnutia hodné reakcie. Autorom prvej je Štefan Hríb, šéfredaktor .týždňa v editoriali k číslu 30. Druhú prezentoval Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi Bratskej v Bratislave v 29. čísle časopisu Zrno.
Pripadá mi to tu na blog.sme už také tradičné klišé. Na jednej strane my: fascinovaní poznaním, slobodní a nezávislí, na druhej strane vy: slepo veriaci, hlúpe stádo. Trochu bližšie som sa pozrel na argumenty fascinovaných poznaním. Článok chce byť príspevkom ku skutočnému dialógu veriacich a neveriacich.
Celkom otvorene na úvod priznávam, že tento článok je reakciou na tento text. Chce však byť reakciou slušnou, pokojnou a snáď aj odbornou (veď irónie už bolo dosť). Autor v predmetnom článku tvrdí, že kresťania sú klamári a podvodníci, pretože naschvál zle preložili pasáž z knihy proroka Izaiáša. V lepšom prípade sú hlupáci, lebo nevedia ani poriadne preložiť staroveký text. Ešteže máme takých odborníkov (ako napríklad autor), ktorí nám pomôžu. (OK, uznávam, trochu irónie som si predsa neodpustil...) Pozrime sa však na podstatu problému:
Dovoľte mi, ctený bloger, aby som Vám z celého srdca poďakoval za to, že ste tak čestne a nebojácne (nech žijú hrdinovia) odhalili nás, kresťanov, z klamstva a podvodu.
Tému kríža pokladajú mnohí autori za centrum Pavlovej teológie. Veľmi úzko súvisí so slobodou, pretože sloboda je podľa Pavla ovocím kríža. Prajem požehnané sviatky našej spásy!
Minule sme apoštola Pavla zanechali v momente, keď (zaiste sklamaný) odchádza, lepšie povedané ostatní apoštoli ho posielajú do rodného Tarzu. Sám Pavol hovorí, že odišiel do končín Sýrie a Cilície (Gal 1,21). Je pravdepodobné, že aj tu Pavol hlása evanjelium a jeho rodisko je len akýmsi východiskovým bodom, z ktorého podniká evanjelizačné cesty. Existujú však aj domnienky, že Pavol tie roky prežil v ústraní. O Pavlových pocitoch, možno smútku a sklamaní sme rozprávali minule, nebudeme teraz špekulovať nad tým, ako sa Pavol v Tarze cítil. Sú to roky, keď o Pavlovi a jeho činnosti nemáme žiadne správy. Ďalšie udalosti Pavlovho života sa pokúsime vidieť cez osobu, ktorá bola pre Pavla v začiatkoch úplne kľúčová – osobu Barnabáša.
Bol najväčším apoštolom. Najväčším misionárom prvotnej Cirkvi. Aj jej najväčším teológom. Ale málokedy to mal jednoduché. Vždy skôr naopak. Prvé veľké ťažkosti zažil v rokoch po svojom obrátení. Apoštol Pavol.
Priznám sa, že už niekoľko dní v sebe nosím dilemu, či pripojiť svoj názor. O blahobyte, úlohe morálnej autority a o schopnosti pozrieť sa pravde do očí...
Venujem všetkým, pre ktorých sú Vianoce stále udalosťou úžasnej pravdy. O Ňom i o nás.
Médiá vždy s radosťou informujú o každom ich zakopnutí, škandále, ale aj pseudoškandále. Často sa stretávajú s nepochopením či pohŕdaním, ale kdesi v hĺbke toho všetkého je skrytá výzva, aby boli skutočnými svedkami viery, ktorú ohlasujú. Ponúkam vám na tomto mieste príhovor, ktorý som mal včera na stretnutí kňazov Liptova o tom, ako vidím naše poslanie v dnešnom svete.
V sobotu som ho stretol a povedal mi: „Tak a mám tie prijímačky za sebou. Zobrali ma.“ Zamyslel som sa a spomenul som si. Pred desiatimi rokmi som bol na jeho mieste sám. Desať rokov. Niekedy mi ten čas pripadá ako celá večnosť, dlhšie ako ľudský vek, ako by povedal Ajtmatov, niekedy rýchly ako prekvapivá letná búrka.
Dnes sa pre mňa skončil ďalší školský rok, ostáva mi už len vyčerpať si niekoľko dní zvyšnej dovolenky. Učil som náboženskú výchovu siedmakov, ôsmakov a deviatakov na dvoch základných školách v Liptovskom Mikuláši. Počas jeho priebehu som si častokrát spomenul na prekvapenie, s ktorým som sa stretal kedysi v Británii, keď som prezradil, že som na Slovensku učiteľom náboženstva: "U vás sa vyučuje náboženstvo v školách?". Áno, na Slovensku je náboženská výchova povinno-voliteľným predmetom v alternácii s etickou výchovou. V priebehu školského roka som viackrát riešil vnútornú dilemu, či je to to najsprávnejšie riešenie. Prečo?
Chcel by som Vám dnes predložiť jeden z najpôsobivejších príbehov Jánovho evanjelia. Hovorí o stretnutí Ježiša so ženou, ktorú pristihli pri cudzoložstve. Mojžišov zákon, veľmi jasne hovoriaci o hriechu a treste, bol v tomto smere úplne jednoznačný: trestom za cudzoložstvo je smrť ukameňovaním. Farizeji ju privádzajú k Ježišovi. Chcú ho skúšať, aby ho mohli obviniť. Ak sa rozhodne pre miernejší postup, má na krku obvinenie z nedodržania Zákona. Ak sa vysloví pre jeho striktné použitie, dostane sa do rozporu so svojím učením o milosrdnej odpúšťajúcej Božej láske. Pre farizejov bola táto žena len predmetom, vôbec ich nezaujímala jej osoba. Nesnažili sa ju pochopiť, porozumieť. Je len úbohým nástrojom v ich plánoch, ako odsúdiť Ježiša. Ako reaguje Ježiš?