Napriek tomu, že minister Krajcer hovorí, že diskusia o finančnej odluke cirkví od štátu môže prebehnúť len za predpokladu diskusie so samotnými cirkvami, už deň predtým rakúska katolícka tlačová agentúra písala o údajnom modeli 18 +1, o ktorom sa vraj v SaS diskutuje. Zdá sa, že téma finančnej odluky cirkví od štátu je opäť horúca.
Pri diskusii o tejto téme ale nemožno zabúdať na niekoľko dôležitých vecí.
Po prvé:
Snaha o finančné podriadenie si cirkví takmer vždy vychádzala zo snahy štátu podmaniť si cirkvi a získať vplyv na ich činnosť.
Bolo tomu tak vtedy, keď cisár Karol VI. zakázal v roku 1723 cirkevným inštitúciám získavať nové nehnuteľnosti. Aj vtedy, keď Mária Terézia zriadila štátny dozor nad správou cirkevného a kláštorného majetku. Aj vtedy, keď cisár Jozef II. vydával nariadenia týkajúce sa čisto vnútrocirkevných a liturgických záležitostí. Áno, už od čias Jozefa II. štát prispieva na platy duchovných. Nebolo to však nič oproti tomu, ako si počínali komunisti.
Po druhé:
Komunistická diktatúra urobila zo sebestačných cirkví nesamostatných úbožiakov.
Konkrétny príklad: obyčajná malá katolícka farnosť v dedinke na Liptove (vtedy 500 obyvateľov) dokázala byť za prvej republiky oveľa viac, než sebestačná. Farské príjmy stačili nielen na réžiu a údržbu kostola a fary, ale dokázali pokryť domácnosť fary, a aj platy farských zamestnancov: farára, kostolníka, organistu (a učiteľa v škole v jednej osobe), farskú gazdinú a ešte aj gazdu, ktorý sa staral o farské gazdovstvo. Dnes je táto farnosť rada, že dokáže ako-tak pokryť réžiu kostola a fary.
Komunistom sa podarili dve veci: finančne sa cirkvi stali na štáte úplne závislé a takmer úplne sa minimalizoval ich spoločenský vplyv.
Po tretie:
Majetok, ktorý štát cirkvám vrátil bol často zdevastovaný a vyžadoval nemalé investície.
Bez potreby ďalšieho komentára.
Po štvrté:
Problém fundácií
Možno sa pýtate, ako dokázala spomenutá maličká farnosť tak prosperovať? Celkom jednoducho. Okrem bežných príjmov farnosti existovali vo farnostiach takzvané fundácie. Boli to vlastne finančné vklady (jednotlivcov alebo spoločenstiev), z úrokov ktorých sa financovala réžia a opravy kostolov, fár či kaplniek. Pokiaľ si obec chcela postaviť kostol či faru, musela byť zabezpečená nielen otázka nákladov na stavbu, ale aj otázka zdrojov na ďalšiu údržbu. Málo sa vie a ešte menej sa o tom hovorí, že komunistický štát v päťdesiatych rokoch zhabal cirkvám aj tieto prostriedky a zahrnul ich do štátneho rozpočtu. Je preto potrebné si uvedomiť, že otázka finančnej odluky cirkví od štátu sa musí vysporiadať aj s touto otázkou. Pán minister, aj toto je potrebné povedať.
Po piate:
Môj osobný postoj k finančnej odluke cirkví od štátu:
Keďže finančný príspevok štátu na chod cirkví sa vždy (viac alebo menej) prejavoval snahou o získanie si vplyvu na jej činnosť, pokladám odluku za vhodnú a potrebnú. Cirkvi budú slobodnejšie, duchovní viac otvorení svojim veriacim a zvýši sa tlak na väčšiu transparentnosť a efektívnosť pri správe cirkevných majetkov.
Zároveň však treba povedať, že odluka je možná jedine po spravodlivom vysporiadaní sa s cirkvami. Príspevok, ktorý cirkvi dostávali od štátu považujem len za úrok, ktorý štát vyplácal z majetku a peňazí, ktoré cirkvám zhabal a používal desiatky rokov.
Ďalšou oblasťou, s ktorou sa bude treba zaoberať, je otázka správy a ochrany kultúrnych pamiatok. Doteraz to fungovalo nasledovne: štát rozhodol o vyhlásení kultúrnej pamiatky a majiteľ (v tomto prípade cirkvi) bol nútený pri správe pamiatky dodržať mnohé obmedzenia, ktoré stáli nemalé finančné prostriedky. Duchovní tak boli a stále sú úplne zadarmo správcami štátnych pamiatok.
Téma finančnej odluky cirkví od štátu prichádza v dobe, kedy sa hovorí o konsolidácii verejných financií a šetrení na spotrebe štátu. Som presvedčený, že predstavitelia cirkví by mali spoločenskú debatu o finančnej odluke využiť na oveľa širšiu debatu spotreby štátu. Očakávam to v minimálne týchto oblastiach:
1. financovanie politických strán
2. financovanie kultúry
3. financovanie športu
Pokiaľ chcú byť predstavitelia liberálnej SaS dôveryhodní aj v otázke financovania cirkví, nech občanom minister Krajcer alebo Richard Sulík láskavo prezradí, koľko platíme napr. politickým stranám.
